Zoznámte sa s mestečkom Hanušovce nad Topľou

Hanušovce nad Topľou 8. augusta (TASR) – Pod Slanskými vrchmi na východe Slovenska leží neobyčajné mestečko. Má názov Hanušovce nad Topľou a prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1332. Rozlohou je síce menšie, avšak na pamiatky bohaté. Jeden z miestnych kostolov tu stojí od 13. storočia.

Ide o Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Zaujímavý je svojím úctyhodným vekom, stavebnými prvkami i pôvodnými vlastníkmi. Dali si ho údajne postaviť rytieri johaniti. Podľa historika Petra Šafranka zdobia štíty triumfálneho oblúka kostola práve znaky križiakov. Táto ranogotická stavba s množstvom kamenných prvkov je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Hanušoviec. Veriacim slúži dodnes.

V súvislosti s johanitským rádom sa spomína aj niekdajší hrad nad blízkymi Medziankami. "Križiaci tu plnili vojensko-strážnu funkciu. Hrad im nepochybne slúžil v rokoch 1212 až 1313," ozrejmuje Šafranko. V Hanušovciach mali johaniti aj svoj kláštor, údajne tu prevádzkovali i "špitál". "Vo Svätej zemi sa pri križiackych výpravách dostali do kontaktu s liečiteľstvom. Boli veľmi dobrí felčiari," približuje možnú súvislosť Mária Kotorová Jenčová z Vlastivedného múzea (VM) v Hanušovciach.

Johaniti možno prispeli aj k samotnému názvu Hanušoviec, ktoré sa latinsky označovali Johannesfalva či Johanesfalu. Tento názor však naráža na teóriu o pomenovaní Hanušoviec po prvom šoltýsovi Hanušovi. Historici sa zatiaľ nedohodli, ktorý z týchto pohľadov je definitívne správny.

Vzácny hanušovský kostol nie je jediný, ktorý láka na návštevu. V jeho susedstve stojí renesančno-barokový kaštieľ postavený na prelome 17. a 18. storočia. V minulosti patril rodu Dessewffyovcov, dnes v ňom sídli Vlastivedné múzeum. Neďaleko stojí ešte jeden kaštieľ, oveľa starší, z roku 1564. Toto reprezentatívne šľachtické sídlo kedysi patrilo rodine Soósovcov. Jeho zašlú krásu sa mu snaží prinavrátiť prebiehajúca rekonštrukcia.

Uvedené stavby sú súčasťou pamiatkovej zóny historického jadra Hanušoviec, ktorú vyhlásili úrady v roku 1991. Jej súčasťou je aj renesančná zvonica postavená v 17. storočí a múzejný park. Návštevníci mesta sa zároveň zaujímajú o neďalekú hospodársku budovu. Je v nej umiestnená expozícia VM s názvom Duch národa.

Hanušovčania sa pýšia aj ďalšími stavbami. Na Komenského ulici stojí pôvodný objekt sušiarne liečivých rastlín z 30. rokov minulého storočia. Ide o ojedinelý pozostatok špecifickej hospodárskej stavby z minulosti. Obdiv návštevníkov vzbudzuje aj technická pamiatka nad mestom – majestátny železničný viadukt. Ozdobou širšieho centra je evanjelický kostol z roku 1783, postavený v klasicistickom slohu.

K najznámejším predstaviteľom tunajšej evanjelickej cirkvi patril farár Andrej Čorba. V Hanušovciach pôsobil v prvej polovici 19. storočia. Je autorom známej veršovanej kroniky. Jeho verše v nárečí môžu byť pozvánkou do Hanušoviec aj dnes: "Vabi toto mesco ku sebe každeho, bo v svim položeňu ma veľo pekneho."

V areáli múzea vyrástol 'živý' archeopark

Hanušovce sú vďaka archeoparku atraktívnejšie od vlaňajšej jesene. Areál obohnaný drevenou palisádou ukrýva päť starobylých obydlí. Vytvorili ich podľa nájdených artefaktov z východného Slovenska. Pri výstavbe použili prírodné materiály a staré techniky.

"Paleolitický objekt je podľa nálezu z Tibavy, chata z mladšej doby kamennej je replikou nálezu z Košíc, obydlie z mladšej doby bronzovej kopíruje pôdorys domu z Nižného Hrušova, keltský objekt má zasa predlohu na lokalite Zemplín z mladšej doby železnej a slovanský zrubový dom je postavený podľa čiastočne zachyteného pôdorysu objektu zo Skrabského," ozrejmuje Mária Kotorová Jenčová, riaditeľka Vlastivedného múzea (VM) v Hanušovciach.

Archeopark spadajúci pod VM je vo svojej podobe ojedinelý v rámci Slovenska. Návštevníkov prevádza dejinami v rozpätí 30.000 rokov. Od začiatku sa prezentuje ako živý organizmus a aj v týchto dňoch ponúka návštevníkom ukážky starých či zabudnutých remesiel. Predstavujú ich múzejníci odetí v dobových kostýmoch.

V areáli už zorganizovali viacero podujatí, v príprave sú ďalšie. Počas rôznych akcií si môžu návštevníci archeoparku poťažkať repliky starých zbraní a nástrojov, popracovať s nimi, požičať si od múzea dobové oblečenie, dokonca aj stráviť noc v niektorom z obydlí. "Podarilo sa nám vytvoriť priestor pre zmysluplné voľnočasové aktivity mládeže a dospelých, pre popularizáciu archeológie a výsledkov jej bádania, rovnako aj jedinečný priestor pre archeologický experiment," konštatuje riaditeľka VM.
00:00 | 02:44

Nový atrakcia prinavrátila Hanušovciam turistov. "Prepojenie kamenného múzea a archeoparku je veľmi šťastné, hovoria o tom naše doterajšie skúsenosti. Vdýchli sme archeologickým nálezom v podobe replík život a toto nikde na Slovensku nie je možné," podčiarkuje Kotorová Jenčová.

Vlastivedné múzeum získalo novú atrakciu trocha v predstihu k svojim 40. narodeninám. Za desiatky rokov sa mu podarilo zhromaždiť vyše 22.000 zbierkových predmetov. Predstavujú ich viaceré expozície. Možno v nich nájsť poklady strieborných mincí, zuby mamuta, ale aj unikátne skameneliny treťohorných rýb z neďalekej obce Bystré.

"K našim najcennejším exponátom určite patrí plastika neolitickej venuše. Ide o predmet z polovice 5. tisícročia pred Kristom. Je to jednoznačne najstaršie výtvarné zobrazenie človeka vo Vranovskom okrese, a pokiaľ viem, tak aj v Prešovskom kraji. Našla sa v Sečovskej Polianke," dopĺňa riaditeľka múzea.

Spomedzi tisícov vzácnych exponátov vyberá ešte jeden. Je ňou bronzová spona na spínanie šiat, ktorú našli archeológovia pri výskume pod čičvianskym hradom. "Je krásna a stále funkčná. Dokladá nám nespochybniteľne prítomnosť Keltov na našom území. Pochádza z polovice 3. storočia pred Kristom."

Pole s peknou zeleninou zdobí v týchto dňoch lokalitu Grodzin neďaleko Hanušoviec. Miesto je dobre známe Rómom z okolia. Navštevujú ho pravidelne už niekoľko rokov. Získalo si ich totiž farmárčenie. Na svoje tohtoročné výsledky sú pritom mimoriadne hrdí. Pýšia sa ukážkovou úrodou, no i nevšedným medzinárodným ocenením.

Farmárčenie za účasti Rómov je súčasťou vzdelávacích projektov. Časť úrody si odnášajú domov, zvyšok ponúka združenie na lokálny trh. "Ak si naši spolupracovníci môžu niečo privyrobiť, je to pre nich veľmi cenné a sú radi. Čerstvá zelenina je zasa obohatením ich jedálneho lístka, pestujú ju aj v domácom prostredí, nielen u nás. Sme teda radi, že si zakladajú i vlastné záhradky," konštatuje Straka.

Rómov podľa jeho ďalších slov nezamestnáva iba záhrada. V spolupráci so Svatoborom sa naučili vyrábať aj metly z brezového prútia a ciroku. "V budúcnosti by sme radi skúsili v lokalite Rudlov chov rýb, konkrétne pstruhov. Aby sme to vedeli realizovať dobre, musíme ešte dokončiť stavebne úpravy vodnej nádrže, ktorú sme tam postavili," ozrejmuje Straka ďalšie plány.

Združenie Svatobor rozvíja úspešný záhradnícky projekt aj so starostami, kňazmi a učiteľmi. "Na východnom Slovensku je toho času už 21 lokalít, kde sa snažíme o rozvoj záhradníckych zručností Rómov. Od roku 2006 sme zapojili do aktivít 120 rómskych dobrovoľníkov, rôznych vzdelávacích akcií sa zúčastnilo približne 1000 ľudí. Skrze nich sa nám podarilo zamestnať vyše 100 osôb zo skupiny dlhodobo nezamestnaných," vyčísľuje Straka.

Na Grodzine je v týchto dňoch dobrá nálada. Úroda je ukážková, teplé počasie si však žiada častejšiu závlahu. "Staráme sa o záhradu tu aj doma, baví nás to. Máme po ruke cibuľku, petržlen, mrkvu, paradajky... Naučili sme sa tu pestovať bez použitia chémie či umelých hnojív," hovorí Rudlovčanka Jana Bužová. Záhrada podľa nej baví Rómov viac, ako zametanie ulíc či chodníkov. "Máme tu dobrý kolektív, snažíme sa všetci. Každý prichádza z domu vždy s nejakou príhodou. Pracujeme tu, ale vieme sa pritom aj poveseliť, je to do istej miery aj relax."

Chýr o záhradníckom projekte sa dostal pred časom za hranice Slovenska. Združeniu Svatobor udelí v tomto roku Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) svoju Konfuciovu cenu za gramotnosť, ktorú založilo v spolupráci s Čínou. Rovnakú cenu získajú dve mimovládne organizácie z Čile a Madagaskaru bojujúce proti analfabetizmu. Svatoboru ju teda udelia ako jedinej organizácii v Európe.

"Ocenenie od UNESCO vyplýva zo skutočnosti, že komisia, ktorá zasadala vo Francúzsku, vníma ako prospešné to, že sa u bývalých kočovníkov snažíme podporovať rozvoj ich zručností pre prácu s pôdou. Sme radi, že si to niekto v zahraničí všimol," podotkol Straka s tým, že okrem medzinárodného uznania získa Svatobor aj finančnú odmenu vo výške 20.000 dolárov (približne 18.400 eur). Tieto prostriedky chce použiť na nákup osív, ovocných stromov a novej záhradníckej techniky.

Ako súvisí gramotnosť so záhradníctvom, vysvetľuje Straka na prístupe medzinárodnej organizácie. "Za gramotného človeka sa nepovažuje už len ten, kto vie čítať, písať, počítať, prípadne narábať s počítačom, ale aj ten, kto má praktické manuálne zručnosti pre prácu s pôdou. Sami sme boli prekvapení, že pojem gramotnosti má ako keby až takýto širší obsah."

UNESCO udelí Svatoboru i ďalším organizáciám prestížnu medzinárodnú cenu vo svojom parížskom sídle 8. septembra, keď si svet pripomenie Medzinárodný deň gramotnosti. Jeho tohtoročnou témou je "gramotnosť a udržateľné spoločenstvá", ktorou sa podľa vyhlásenia UNESCO riadila medzinárodná porota aj pri návrhu laureátov tohtoročných cien.

Nielen múzeum, kostoly či kaštiele robia z Hanušoviec nad Topľou neobyčajné mestečko. Jeho jedinečnosť podčiarkuje aj ďalšia, tentoraz technická pamiatka - Hanušovský viadukt. Je jedným z desiatich mostných objektov na železničnej trati Kapušany – Strážske. Unikátny je svojou dĺžkou. Má takmer 390 metrov.

"Je to najdlhší železničný most postavený v oblúku, nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Od 17. októbra 1986 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (NKP)," ozrejmuje hovorkyňa Železníc SR Martina Pavliková. Dodáva, že v katastri Hanušoviec stoja ešte ďalšie tri podobné, no menšie stavby. Aj tieto železničné mosty sú zapísané v zozname našich NKP.
Na snímke Hanušovský viadukt v Hanušovciach nad Topľou, okres Vranou nad Topľou.

Výstavba trate Kapušany - Strážske, na ktorej ležia spomínané viadukty, sa začala v roku 1939. Do prevádzky ju následne uviedli v roku 1943. Má približne 50 kilometrov. "Jej význam spočíval v nahradení železničného spojenia s východom Slovenska, ktoré bolo narušené Viedenskou arbitrážou a odčlenením časti územia Slovenska k Maďarsku," približuje Pavliková.

V odčlenenom území sa podľa nej nachádzala aj časť trate Košice – Trebišov – Čop. "Došlo teda k tomu, že Zemplín mal železničné spojenie len železnicou cez územie Maďarska takzvanou peážnou traťou. A práve problémy vznikajúce pri peážnej doprave boli podnetom k výstavbe trate Kapušany pri Prešove - Strážske," približuje hovorkyňa.

Vzhľadom na vojnový stav v Európe trpela táto stavba nedostatkom pracovných síl. "Problém sa riešil zriadením pracovných táborov asociálnych živlov v rokoch 1942 až 1943. K najvyššej koncentrácii pracovných síl, 6020 robotníkov, došlo v júni 1941," vyčísľuje Pavliková. Stavba si podľa nej vyžiadala 11 smrteľných a 260 ťažkých pracovných úrazov. Vedením stavby bol poverený Rudolf Pavlík, ministerský radca a riadny profesor Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.

S rekordným viaduktom z Hanušoviec sa spájajú zaujímavé čísla. V najvyššom bode delí železničnú trať od terénu pod ním 40 metrov. Jeho najdlhší pilier má pritom 28 metrov. Viadukt je postavený z deviatich oceľových priehradových konštrukcií a betónových pilierov obložených riadkovým murivom. Stavba jeho spodnej konštrukcie si vyžiadala asi 15.000 kubických metrov (m3) betónového a približne 2500 m3 obkladaného muriva. Na výkopových prácach zakladacích bolo nutné odpracovať 260.000 a na prácach murárskych a betonárskych asi 330.000 hodín.

Železničné mosty pri Hanušovciach boli počas 2. svetovej vojny poškodené, vyžiadali si teda nevyhnutnú obnovu. Na základe nedávnej revízie prejde najväčší viadukt čiastočnou renováciou. Pôjde konkrétne o pokračovanie výmeny jeho mostníc a niektorých skorodovaných prvkov mostnej konštrukcie. "Tieto chyby sú odstrániteľné v rámci bežnej údržby," podotýka Pavliková.

Redžepovičova zmrzlina - tradičná letná pochúťka, ktorá je už takmer 60 rokov lákadlom Hanušoviec nad Topľou. Jej popularita podľa mnohých zatienila i tunajšie pamiatky. Kľúčom k úspechu je údajne rokmi nezmenená chuť a chránená rodinná receptúra.

Hanušovskú zmrzlinu neponúkajú v cukrárni, ale na prízemí rodinného domu. Toho istého, kde ju v 50. rokoch minulého storočia začal predávať Nazmi Redžepovič, rodák z macedónskej Gornji Banice. Vyučený cukrár – zmrzlinár odišiel ešte ako tínedžer na skusy do sveta. Do niekdajšieho Československa si priniesol svoj vlastný recept na zmrzlinu, s ktorým prešiel úspešne cez učňovské skúšky.

Na snímke Slavomír Lechvar podľa starého rodinného receptu varí hanušovskú zrnrzlinu (Redžepovičova zmrzlina).
"Dedo najprv pracoval v železiarňach v Ostrave, postupne prešiel cez Žilinu, Košice a Prešov do Hanušoviec nad Topľou. Stretol tu babku, zamiloval sa a už odtadiaľ neodišiel," hovorí o svojom starom otcovi Slavomír Lechvár. V súčasnosti je jediným výrobcom legendárnej hanušovskej zmrzliny. 'Remeslo' zdedil po svojich rodičoch.

Dedka Nazmiho kedysi poznali v celom regióne. Na zmrzlinárskom bicykli často vyrážal do okolitých obcí a mesta Giraltovce. Známy bol svojím južanským temperamentom, cigaretou sivarom a imidžom obchodníka s oblekom a kravatou. "Bol to gavalier. V časoch komunizmu mohol podnikať málokto, no dedovi sa to podarilo, doteraz nevieme ako. Uchovávam ešte jeho živnostenský list z roku 1951," ozrejmuje Lechvár.

Majster Redžepovič zomrel v roku 1991. Počas života, ďaleko od rodiska, zostal v súkromí verný svojmu islamskému vierovyznaniu. Pochovaný je v Hanušovciach nad Topľou spolu so svojou manželkou Máriou. Vychovali spolu troch synov Hamida, Fikriho, Martina a dcéru Tenasip Máriu. Práve ona neskôr s manželom pokračovala v zmrzlinárskej tradícii, ktorej pokračovateľom je ich syn Slavomír.

"To vás proste musí baviť, ináč to nejde. Je to veľká drina, ak to chcete robiť poctivo. Začínam pracovať každé ráno o pol piatej. Varím si vlastnú zmrzlinovú zmes, nie ako väčšina zmrzlinárov. Receptúru zachovávame tu istú ako za deda, aj dnes. Odchýlky sú len mierne. Povedzme, sušené mlieko, z ktorého varím zmrzlinovú zmes, nie je až také kvalitné, aké bolo v minulosti," približuje majster zmrzlinár.

"Niekto sa môže priblížiť našej chuti, ale nepodarí sa ju napodobniť úplne. Základom je tajný recept na zmrzlinovú zmes," pokračuje Lechvár. V skromnom suteréne domu sa predajú denne stovky kopčekov zmrzliny. Mimoriadne silná býva nedeľa, kedy vie padnúť aj tisícka. Zákazníkmi sú zväčša ľudia mimo Hanušoviec, ktorí nimi prechádzajú na aute či bicykli. Medzi návštevníkmi sa občas objaví aj známa tvár. "Pred pár rokmi sa u nás zastavil Karel Gott. Bol to pre mňa šok. Mal so sebou šoféra, ktorý poznal našu zmrzlinu, tak ho sem dotiahol," spomína Lechvár s úsmevom na prominentného hosťa.

Redžepovičova zmrzlina zostane zrejme naďalej iba záležitosťou Hanušoviec. "Ľudia sa ma zvyknú pýtať, či nechcem prevádzku aj inde. Vravím, že nie, lebo to by som musel pustiť z ruky rodinnú receptúru, lebo by som sám všetko nestíhal, a to nechcem. Radšej sa tomu budem poctivo a naplno venovať iba tu v Hanušovciach," konštatuje Lechvár, ktorý si pred kariérou zmrzlinára odkrútil niekoľko rokov v armáde.

Hanušovskú prevádzku čakajú v blízkom čase zmeny. Nie však také, ktoré by dramaticky zmenili jej tvár či poslanie. Plánujú tu vybudovať malé parkovisko, sociálne zariadenie, možno ponúkať kávu. "Ale nič viac. Nechceme tu mať rozličný tovar, chceme sa tu venovať tak, ako už dlhé desaťročia, predovšetkým zmrzline," podčiarkuje spomínaný Hanušovčan.